Som už druhý týždeň chorá. Bohužiaľ, nevybrala som si to. Nemohla som za to že ležím doma v posteli. A keď ste samy domy, nemáte čo robiť, a ani nič robiť nechcete, tak začnete rozmýšľať. Hlavou vám prebehne niekoľko tisícok myšlienok. Tak ako mne. A to je véééľmi zle! Aspoň v mojom prípade. Začala som uvažovať nad vecami, čo mohly byť inak. Kde sa stala chyba. Prečo sa deje čo sa deje. Prečo nie som šťastná? Ja, čo som vždy ostatných utešovala a hovorila im: ,,Všetko bude dobré" som bola v depresii. Aj keď som si to neuvedomovala. Aspoň nie v celku. Myslela som si, že mám kamarádky. Ale ani jednu nenapadlo zavolať mi. Ani napísať. Ani sa ozvať, že ako sa mám čo mi je, či nepotrebujem úlohy. Ani jednu to nenapadlo. Samé od seba by sa neozvali. Iba keď som im napísala ja sa ma spýtali ako sa mám. A zrazu mi to svitlo. Im je dobre aj bezo mňa. Veď ich ani nezaujímam. Dobre, bola som chorá, ale mohly ma prísť pozrieť. Alebo ako som už spomenula, aspoň zdvyhnúť ten sprostý telefón! Jediný koho som zaujímala, boli moji kamarádi, ktorý sú vzdialený veľmi veľa kilometrov.
A tak na mňa doľahla menšia depresia. Nasledovalo to mojím prihlásením na facebook. Uvidela som ako kamarádka zdieľala fotku z upírskych denníkov Damona. Ten seriál vždycky nenávideli! Pamätám si keď som ho pozerala ja, aké predsudky mali. A teraz, zrazu, sa rozhodli si ho pozrieť. No a kamoška zdieľala jeho fotku a všetky písali komentáre že je to ich budúci muž, aký je sexy a neviem čo. To by ma ani neštvalo. Viac ma štvalo, že sa mi pred tým vysmievali aký hrozný je, ako škaredo vyzerá a zrazu je sexy?!? A ani ma neoznačia v komentári ani nič? To je svinstvo. Asi to nebudú moje "kamarádky". Aj keď sa tak tvária. Poviem asi toľko, v dnešnej dobe netreba veriť nikomu! Všetko sú to masky. Najlepšie je sa spoľahnúť na seba! A ak si nájdete kamarádku a myslíte si že je tá pravá, dobre sa ujistite. Pretože zdanie klame.
A tak tu sedím za notebookom, mala by som ísť spať, ale zožiera ma depresia. Potrebujem objatie. Jediný kto mi ho môže dať je plyšák. Smutné ja viem. Potrebujem kamarádske objatie. Sú prázdniny ktoré si všetci užívajú a ja ich trávim v posteli. Tieto prázdniny mohly byť nezabudnuteľné! Mala som ísť do Prahy a stretnúť sa so všetkými tými úžasnými ľuďmi!
Avšak nič sa nedeje náhodou. Verím, že sa to všetko stalo z dákeho dôvodu. Síce neviem z akého. A počítať dni kedy sa s nimi všetkými stretnem sa mi momentálne neoplatí. Musím začať žiť v prítomnosti! Tu a teraz. A verím, že všetko to zlé, tie hnusné veci pred mojimi očami sú len skúšky čo ma majú na niečo pripraviť. Musím si začať užívať. Aj keď ešte neviem ako. Ale chce to zmenu. Celkovú! Mňa, mojich priorít a môjho života! Pretože sedenie za notebookom a sledovanie lacných seriáloch a fantazírovanie nie je určite život! Potrebujem iskru. Niečo čo ma bude držať na nohách. Nechám si všetky myšlienky prejsť hlavou a verím že keď sa zobudím, výjde nové slnko, nový deň, a budem tu nová ja! Niekedy si len človek potrebuje usporiadať myšlienky. Netreba pred všetkým utekať. Stačí ostať, bojovať, a veriť. Veriť, že všetko dobre dopadne! A ja som pripravená dnes bojovať s mojimi problémamy, zlými myšlienkami a všetkým čo ma drží tu dole. A zajtra, keď nastane nový deň, tu bude nový človek. Moje nové JA! :)
BJ
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára